Hodinky meria čas, čo vlastne?

Čo vlastne náramkové hodinky merajú

Náramkové hodinky, budíky, stolové hodiny, hodiny na stene, detské hodiny a iné meria čas, ale čo to vlastne je? V dnešnej dobe, je všeobecná snaha všetko prepočítavať na peniaze, alebo podobné hodnoty je známe príslovie "čas sú peniaze", alebo "môj čas je drahý" a iné heslá čas relativizujú na obyčajnú finančnú hodnotu.

Normálne si takéto otázky nekladieme a pozrieme sa na hodiny či hodinky, a pod pojmom času si predstavujeme niečo čo možno spočítať či zmerať. Takéto poňatie času pochádza od Aristotela, ktorý čas vyadřuje ako pohyb počítaný pred a po. V časoch Aristotela to možno chápať ako striedanie dňa a noci, alebo zdanlivý pohyb slnka po oblohe či striedanie leta zimy.

V dnešnom normálnom živote však výraz "nemám čas" neznamená, že neviem koľko je hodín, ale to, že sa do môjho rozvrhu už nezmestí. Jedno americkej prísloviach pravý "Čas je to z čoho je život urobený". Čas teda nemožno vnímať ako niečo čo beží mimo mňa, ale svoj čas prežívam a vnímam. Grécky filozof Plótinos uvádza "Čas je život duše v pohybe, ktorá prechádza z jedného životného stavu do iného".

Ak vyjadríme čas ako počítaný pohyb, poto, tu musí byť niekto, alebo niečo čo vykonanej pohyby spočíta. Aristoteles mieni, že tieto pohyby počíta naše duše, sv. Augustín tvrdil, že naša pamäť.

Všetky hodinky počítajú pohyby zotrvačníka, alebo oscilátora tak, že si pohyby pamätajú. Aj nami prežívaný a vnímaný čas je založený na tom, že si pamätáme to čo bolo, čo trvá aj to čo sa mení. Súvislosť času tvorí až pamäť, ktorá nám umožňuje porovnávať veci, pretože pohyb ani konania nemôžeme nikdy vidieť v priamom okamihu.

Čas, ktorý hodinky meria je pre všetkých rovnaký a nezáleží či máme hodinky za pár korún, alebo hodinky za tisíce, tak či tak čas plynie a meria všetkým rovnako.